Ako určiť pravosť Buchary

Napodobeniny známok sa vyskytujú už od dôb prvej známky Black Penny z roku 1840. Zo začiatku sa jednalo o napodobeniny za účelom oklamania pošty a ušetrenia na poštovnom. Neskôr ako sa vo svete začalo rozmáhať hobby kráľov – filatelia, začali podnikavci vyrábať falzá rôznych vzácnych známok. Boom napodobenín v masovom meradle začal okolo roku 1860 vďaka falšovateľovi Samuelovi Allanovi Taylorovi z Bostonu.


Jeho „Boston gang“ okrem fálz vzácnych známok vyrábal aj známky neexistujúcich alebo zaniknutých krajín. Mnohé práce Bostonského gangu neboli dodnes odhalené a ležia v albumoch zberateľov ako vzácne rarity.

V dnešnej dobe výroba fálz významne ustúpila, bohužiaľ v podobnej miere ako zberateľstvo známok samotné. S klasickými falzami vyrábanými tradičnými tlačovými technikami sa už takmer nestretneme, nahradila ich výroba tzv. replík. Repliky sú vyrábané modernými technikami tlače ako laserová tlač, gel-jetová tlač alebo ofset. Úlohou replík je predovšetkým vyplniť voľné miesto v albume, zväčša kvôli chýbajúcej drahej známke.

S kópiami pravých známok sa stretneme aj pri známkach tzv. „Poštovej Buchary“ z roku 1924. Našťastie vyhotovenie týchto známok je natoľko unikátne, že ich pravosť si môže jednoducho overiť aj bežný zberateľ. Jediné čo k tomu potrebujeme je skener a grafický program resp. mikroskop.

 

1. Tlač
Tlač Bucharských známok je unikátna, to možno vidieť už na prvý pohľad, no po priblížení resp. po použití mikroskopu je to o to zaujímavejšie.


Pri pohľade z diaľky na originál a repliku, vyzerajú známky veľmi podobne. Po priblížení je však rozdiel viditeľný na prvý pohľad.

Pri každej modernej technike tlače, či už to gel-jet, ink-jet, ofset alebo pri laserovej tlači, ktorou je vyrábaná väčšina dnešných replík sa po priblížení môžete stretnúť s rovnakým resp. podobným vzorom ako vidno na obrázku vpravo. Po ešte väčšom zväčšení vidno malé body z tlačiarni, ktoré namiešali požadovanú farbu. (Postačí sken 1200 dpi).

 

2. Papier
Kontrola tlače by mala byť 100% spoľahlivou metódou na určenie pravosti, keďže falzá Buchary, tlačené zo štočku, zaznamenané neboli. Určenie papiera by malo byť teda len istotou. Známky Buchary sa vyskytujú na dvoch typoch papiera, 1r žltá na kvalitnom poréznom známkovom papieri, 3r zelená a 5r modrá na miestnom nekvalitnom papieri. Úspešne sfalšovať štruktúru papiera je málo pravdepodobné.

1. Kvalitný porézny papier  2. Nekvalitný miestny papier  3. papier repliky

Pohľad na štruktúru papiera a správnu viditeľnosť obrazu známky zo zadnej strany

 

3. Perforácia
Veľkosť perforačných otvorov pri origináli je 1mm, rozstupy zubov 0,8mm. Väčšina replík má iné zúbkovanie. (Existujú ale aj repliky s takmer totožným zúbkovaním.) Trčiace vlákna bývajú pri origináli rôzne, od veľmi krátkych po veľmi dlhé. Pri reprodukciách bývajú takmer rovnaké.


Ďalšie typy perforácií replík:

 

4. Pečiatky
Pri použitých Bucharách je pečiatka veľmi dobrým ukazovateľom. Ak sa na známke nachádza veľmi dobre viditeľná pečiatka, treba zbystriť pozornosť.

 

Záver
Ako som už v úvode spomínal, falzá sú tu od začiatku používania známok a repliky sa k nim pripojili v poslednom desaťročí. S určitosťou tu budú kým zberateľstvo známok nezanikne. Aby zberateľ vedel čo kupuje, či nevyhadzuje tisíce za bezcenné falzum, treba investovať v prvom rade do vedomostí a až potom do známok samotných. Ono totiž ani investícia do experta, akokoľvek už známeho a rešpektovaného ešte nič nezaručuje. Ako príklad uvádzam známku Fiji, ktorú overoval jeden z najznámejších expertov – Enzo Diena. Známka, ktorú overil ako pravú známku Fiji v hodnote vyše 3000 € je v skutočnosti reprint v hodnotě 2-3 €.

Ďalším príkladom je najuznávanejšie americká certifikačná autorita The Philatelic Foundation, ktorá funguje už od roku 1945 a vydala stovky tisíc certifikátov. Overenie Mauritia typu Dardenne ako pravý exemplár je skôr úsmevné. Bratia Spirovci z Hamburgu, ktorí neboli príliš nadaní na kvalitné falzá by boli určite veľmi radi, že táto uznávaná autorita označila ich prácu za originál.

 

Toto sú len dve z mnohých. Raz možno vznikne článok, alebo možno aj celá publikácia, akých chýb sa dopúšťajú overovatelia známok a aké škody to spôsobuje. Preto ak sa chcete venovať zberateľstvu známok, začnite s vedomosťami. Fálz resp. replík sa nebudete musieť obávať.

 

Marko Mičánek


Publikováno pro nezávislý CZ/SK blog - www.znamkovezeme.cz
Přebírání obsahu jen s písemným souhlasem autora příspěvku !
--- kontakt na admistrátora blogu ---

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *