Anexia východného Poľska ZSSR v rokoch 1939-1941 II – Volyňskí Česi

0
0

SOVIET ANNEXATION OF EAST POLAND IN THE YEARS 1939-1941, II. – VOLYNHIAN CZECHS

Ako som sa vo svojom článku v 81. čísle našich informácii (2. sv. vojna a ZSSR v zrkadle poštovej histórie) zmienil, na novozískaných sovietskych územiach bývalého východného Poľska žila početná Česká menšina tzv: Volyňskí Česi. Pri hľadaní nového materiálu do zbierky sovietskej anexie Poľska som tento rok narazil na dve veľmi zaujímavé celistvosti týkajúce sa práve Čechov na Volyni v rokoch sovietskej anexie 1939 – 1941.

Škola v Českém Straklově (1926) – FF UHK

V nasledujúcom článku by som rád čitateľom informácií priblížil históriu Čechov na Volyni ako aj poštovú históriu týkajúcu sa Volyňskych Čechov počas sovietskej anexie.

História Čechov na Volyni

Českí usadlíci začali na západoukrajinskú Volyň prichádzať v druhej polovici 19. storočia. V rokoch 1868 – 1880 odišlo z Rakúsko – Uhorska skoro až 16 tisíc Čechov. Dôvodom ich odchodu boli ťažké životné podmienky v českých zemiach ako aj zvesti o prosperite v Rusku, kde bolo stále mnoho nevyužitej poľnohospodárskej pôdy. Cárska vláda zase lákala novousadlíkov množstvom výhod, ako právo na kúpu lacnej pôdy, právo na národné školstvo, náboženskú slobodu a oslobodenie od dani a vojenskej služby na dobu 20 rokov. Prevažná časť českých novousadlíkov sa usadila v západoukrajinskej Volyni okolo miest: Rovno, Dubno, Luck a Žitomir. Nové sídla českých usadlíkov vznikli buď doslova na zelenej lúke, alebo už pri existujúcich ukrajinských dedinách s prídavkom Český: Český Malín, Český Boratín, Český Straklov, České Noviny, Česky Vojetín atď. Okrem poľnohospodárstva sa českí usadlíci venovali aj obchodu, remeslu a priemyslu. Založené boli nové mlyny, cementárne, pivovary takisto vznikali aj nové knižnice, kostoly a školy. Českí prisťahovalci významnou mierou prispeli k zlepšeniu hospodárskej a kultúrnej úrovni na Volyni.
Po vypuknutí 1. sv. vojny bojovali Volyňskí Česi, ako príslušníci ruskej armády v tzv. Českej družine, ktorá bola zárodkom československých légii v Rusku. Po sovietsko – poľskej vojne, ktorá skončila porážkou Červenej armády sa v roku 1921 Volyň rozdelila: západná časť pripadla Poľsku a východná časť Ukrajine (ZSSR). Väčšina českých miest sa tak ocitla v poľských rukách. V Ukrajinskej časti Volyni bola česká menšina svedkom represálií, ako aj násilnej kolektivizácie a vytvárania kolchozov. V poľskej časti bola situácia omnoho lepšia, avšak aj tam prišlo v 30. rokoch k zmene prístupu poľských autorít k českej menšine a následnej polonizácii.

Po napadnutí Poľska Nemeckom (1.9.1939) a ZSSR (17.9.1939) bol východ Poľska anektovaný ZSSR a pričlenený k Ukrajinskej a Bieloruskej SSR. Volyň sa teda opäť zlúčila a pod sovietskou správou sa ocitla celá populácia Volyňských Čechov. Obyvateľstvo na tomto území bolo zmiešané, žili tu vedľa seba Ukrajinci, Poliaci, Češi ako aj početná židovská populácia. Po napadnutí ZSSR Nemeckom 22.6.1941 bola Volyň v priebehu jedného týždňa obsadená nemeckým vojskom. Nemecká oku-pácia trvala až do začiatku roka 1944 kedy bola celá Volyň oslobodená Červenou armádou. Počas sovietskej anexie ako aj nemeckej okupácie bola celá západná Ukrajina miestom bojov partizánskych oddielov Organizácie Ukrajinských nacionalistov tvz. Banderovcov zo sovietskymi a nemeckými vojskami. Organizácia Ukrajinskych nacionalistov (OUN) bojovala za vytvorenie samostatného ukrajinského štátu takpovediac zo všetkými, s nacistickým Nemeckom, ZSSR ako aj s Poľským podzemným hnutím odboja. V roku 1943 prišlo v Českom Malíne k najväčšiemu masakru českého obyvateľstva počas 2. sv. vojny. Český Malín ako aj susedný Ukrajinský Malín boli vypálené nemeckou armádou, pod zámienkou pomoci banderovcom. Celkovo bolo zabitých 374 Volyňských Čechov. Dodnes sa vedú spory prečo bol vypálený práve Český Malín, hovorí sa dokonca, že sa jednalo o omyl nemeckej armády. Po oslobodení Volyňe na začiatku roku 1944 Červenou armádou bol tento zločin dôkladne zdokumentovaný z výpovedí očitých svedkov a exhumácie tiel obetí vojakmi 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR. Volyňskí Česi sa následne začali hromadne hlásiť do radov novovzniknutého 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Po skončení 2. Sv. vojny bolo Volyňským Čechom na základe zmluvy so ZSSR umožnený návrat do obnovenej ČSR. Prvé transporty volyňských Čechov odišli začiatkom roka 1947. Do ČSR reemigrovala podstatná časť Volyňských Čechov, avšak ešte na konci 80. rokov žilo na Volyni ešte okolo 10 tisíc osôb, ktoré sa hlásili k českej národnosti, týmto osobám bol po páde komunizmu umožnený návrat do ČSFR prípadne Českej republiky. Avšak ešte dnes žije stále na Volyni niekoľko tisíc osôb, ktoré sa hlásia k českej národnosti.

Doklady

Materiál poštovej histórie týkajúci sa Volyňských Čechov sa skutočne nevidí veľmi často, o to viac ešte materiál z čias sovietskej anexie (1939-1941) prípadne nemeckej okupácie Volyňe (1941-1944). Dokladom poštového prevozu z miest obývaných Volyňskými Čechmi počas sovietskej anexie sú nasledujúce 2 celistvosti:

Č.1: Doporučená, medzinárodná, dofrankovaná celinová obálka posielaná z Malinu 4.5.1941 cez Luck 6.5.1941 do dediny Lazy 30.5.1941 v Hornom Sliezsku, ktoré bolo počas nemeckej okupácie Poľska priamou súčasťou nemeckej ríše.

Celistvosť bola po vstupe na nemecké územie cenzurovaná nemeckou cenzúrou. Odosielateľom bol Henryk Cimala a adresátom Viktor Cimala, pravdepodobne sa jednalo o brata, bratranca alebo o iného príbuzného.

Odosielateľ napísal adresu odosielateľa zmiešane poľsky Malin Czeski a ďalej rusky Рай. Острожець, п–тa Малин-к / Луцка. Podľa mne dostupných zdrojov sa mi nepodarilo s určitosťou potvrdiť či v Českom Malíne bol niekedy zriadený poštový úrad a či fungoval aj v čase sovietskej anexie. Celina je každopádne posielaná z ukrajinského Malína. Z databázy CEVH MO ČR (Centrální evidence válečných hrobů Ministerstva Obrany) som medzi menami obetí Malínskeho masakru našiel dve mena s priezviskom Cimala, Marie 1923-1943 a Jindřich 1942-1943. Meno Henryka Cimalu v zozname obetí nebolo. Z poľského názvu obce Malin Czeski, ako aj z adresáta do Poľska usudzujem, že sa asi jednalo o Poliaka, ktorý si zobral českú manželku a usídlili sa v Českom Malíne. Alebo je príbeh celkom iný. Každopádne skutočnú pravdu sa už asi nikdy nedozvieme.

 

Č.2: Doporučená, medzinárodná, dofrankovaná, celinová obálka posielaná z dediny Kvasilov 29.2.1940 do mestečka Edgware MDDX pri Londýne, ktoré je dnes súčasťou veľkého Londýna.

Odosielateľ chybne napísal skratku MDDX o ktorej sa pravdepodobne domnieval že sa jedná o rímske číslice, správne malo byť napísané MIDDX čo je skratka pre grófstvo Midleesex, ku ktorému vtedy Edgware patril. Celistvosť bola po príchode cenzurovaná britskou cenzúrou. Zásielka dorazila do Británie až o mesiac neskôr 29.3.1940, svedčí o tom príchodzie razítko LIVERPOLL REGISTERED 29 MR 40 na zadnej strane. Zásielka dorazila adresátovi 2.4.1940 svedčí o tom fialové razítko EDGWARE MIDDX REGISTERED 2 APR 40. , taktiež na zadnej strane prekrývajúce dve dofrankované sovietske známky.

Adresa odosielateľa, ako aj adresáta sú písané výhradne v češtine: Kvasilov Český, Zap. Ukrajina Rusko. Český Kvasilov nebol samostatná obec ako Ukrajinský Malín, ale jednalo sa o časť Kvasilova obývanou českými usadlíkmi, ktorej sa hovorilo Český Kvasilov. Celé české obyvateľstvo Kvasilova po 2. sv. vojne reemigrovalo do obnovenej ČSR.

Dnes viac ako 70 rokov od skončenia 2.sv. vojny a skoro 70 rokov po odsune Volyňských Čechov je na Volyni stále veľa stôp pripomínajúcich Čechov, ktorí tu kedysi žili, či už pamätníkom na mieste kde kedysi stal vypálený Český Malín, alebo typickou stredoeurópskou architektúrou domov a budov na Volyni ktoré pripomínajú ich staviteľov. Všetok materiál poštovej histórie týkajúci sa Volyňskych Čechov, či už z Cárskeho Ruska, ZSSR, Poľskej republiky, nemeckej okupácie, alebo povojnového obdobia je vzácny, a objavuje sa skutočne len veľmi sporadicky. Mnohé materiály stále len čakajú na svojich objaviteľov, sú zahrabané v zbierkach, alebo len doma zabudnuté v šuflíkoch a skriniach.

Príchod prvého vlaku s Volyňskými Čechmi 8.2.1947 na nádražie do Žatca

 

Obdobou Volyňských Čechov sú napríklad Povolžskí Nemci, ktorí mali do konca do roku 1941 svoju vlastnú autonómnu SSR. Materiál poštovej histórie týkajúci sa Povolžských Nemcov je pomerne dobre spracovaný a bola nedávno dokonca vydaná našou spriatelenou ArGe Russland malá príručka poštovej histórie Povolžských Nemcov. Existuje niekoľko špecializovaných zberateľov či už v Rusku, Nemecku alebo USA, preto sa raz za čas objaví v zahraničných časopisoch článok týkajúci sa poštovej histórie Povolžských Nemcov. Myslím, že by si poštová história Volyňských Čechov určite zaslúžilá podobnú pozornosť.

 

Použitá Zdroje:
(1) Wikipedia – Volyňští Češi
(2) Wikipedia – Český Malín
(3) České osídlení na Volyni na stránkách vpnvosv.cz
(4) Malín na stránkách vets.cz

 

Simon Horecký
Neded
Slovensko


Publikováno pro nezávislý CZ/SK blog - www.znamkovezeme.cz
  Přebírání obsahu jen s písemným souhlasem autora příspěvku !
--- Admin blogu ---  

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *